Publikácie VKMR vydané v rámci Roka Ľudovíta Štúra

Publikácie VKMR vydané v rámci Roka Ľudovíta Štúra

Rok Ľudovíta Štúra sa v trenčianskej knižnici niesol v znamení desiatok sprievodných kultúrno-spoločenských podujatí. Ich realizáciu symbolicky ohraničili vydania dvoch originálnych publikácií, ktoré odrážajú Štúrov odkaz v živote a tvorbe súčasných generácií.

200 rokov po Štúrovi

Bulletin zážitkovo-náučných aktivít trenčianskej knižnice realizovaných s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR v rámci Roku Ľudovíta Štúra je výsledkom projektu s cieľom priblížiť osobnosť Ľ. Štúra v kontexte obdobia a miest, kde žil, resp. pôsobil a zvýšiť tak regionálne povedomie študentov i širokej verejnosti.

Projekt pozostával z kvarteta častí, ktoré zvýšili jeho edukačný zámer:
- z odbornej prednášky a prezentácie zachytávajúcej pôvod rodiny Ľ. Štúra, jej pôsobenie v trenčianskom regióne a historickej doby, ktorá ovplyvnila Ľ. Štúra,
- z tematickej výstavy vizuálne dopĺňajúcej problematiku,
- z divadelnej dramatizácie života a odkazu Ľ. Štúra v podaní dvoch amatérskych umeleckých súborov,
- z populárno-náučnej prehliadky lokalít Trenčína spojených s osobnosťou a životom Ľ. Štúra.

200 rokov po Štúrovi - bulletin

Ľudovít Štúr mojimi očami

Dvojsté výročie narodenia Ľudovíta Štúra aktivizovalo kultúrnu obec na celom Slovensku. V trenčianskej knižnici prišli s nápadom sprítomniť nášho národného buditeľa ako inšpiráciu pre amatérskych literátov. Zo súťažných príspevkov zostavili zborník, ktorý uviedli do života na Úrade Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Podujatia venované pamiatke vedúcej osobnosti slovenského národného obrodenia odštartovali 19. januára 2015 symbolicky v bašte Štúrovcov. Prví rodinní príslušníci sa v Trenčíne usadili v 16. storočí v predmestskej časti Humná. "Život a dielo Ľudovíta Štúra sú úzko späté s Trenčínom, preto som veľmi rád, že aktivity na počesť tohto veľkého človeka začínajú prezentáciou zborníka práve v sídle Trenčianskeho samosprávneho kraja. Prestíž októbrovému výročiu narodenia Ľudovíta Štúra dodáva aj jeho zaradenie do zoznamu výročí UNESCO," zdôraznil trenčiansky župan Jaroslav Baška. Vzápätí vyslovil želanie, že verejnosť oslovia aj ďalšie súvisiace zámery, ktoré bude samosprávny kraj v rámci svojej pôsobnosti podporovať v roku 2015 – Roku Ľudovíta Štúra.

Pokračovanie článku pod obrázkom.

Zborník Ľ. Štúr mojimi očami

Ľudovít Štúr mojimi očami

Stostranovú publikáciu Ľudovít Štúr mojimi očami vydala Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne (VKMR) v decembri 2014 s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Pozostáva z troch častí – výskumnej, literárnej a hodnotiacej. Prvá predstavuje štúrovské atribúty v Trenčíne, približuje vzťah Štúrovej rodiny k trenčianskemu regiónu a skloňuje Uhrovec v kontexte ideového formovania kodifikátora spisovnej slovenčiny. Dozviete sa v nej napríklad aj to, že v 18. storočí sa typickým zamestnaním Štúrovcov stalo súkenníctvo. Starý otec Ľudovíta Štúra, Pavel Štúr, sa narodil v Trenčíne a až neskôr sa presťahoval ako súkenník do Lubiny, kde i zomrel. Spoločného menovateľa zvyšných častí zborníka tvoria príspevky zaradené do tematickej oblasti XXII. ročníka celoslovenskej literárnej súťaže Jozefa Braneckého. Nájdete medzi nimi diela rôznych žánrov rozdelené do dvoch vekových kategórií vrátane názorov odbornej poroty. Ako vysvetlila Gabriela Krokvičková, poverená riadením VKMR, okrem posilnenia kultúrnej identity chcela knižnica prostredníctvom projektu poskytnúť priestor na realizáciu študentom i dospelým pisateľom a povzbudiť ich v ďalšej literárnej činnosti. Tému celkovo spracovalo dvadsať autorov v dvadsiatich piatich príspevkoch. "Z dobových záznamov a spomienok súčasníkov sa dozvedáme, že Ľudovít Štúr mal slabosť pre prírodu. Miloval najmä tú uhrovskú, ktorá bola často predmetom jeho prvých lyrických diel. Svedčí o tom jeden z jeho pseudonymov – pravolub Rokošan. Rokoš je jeden z vrchov uhrovskej kotliny, na ktorý sa dodnes robí pamätný výstup," doplnila Eva Struhárová z oddelenia bibliografie a regionálnych dokumentov trenčianskej knižnice.

J. Rezník búral mýty

Sprievodný program prezentácie zborníka okorenila poézia, historické exkurzy i vystúpenie hudobných hostí z kapely Váhovanka. Zopár zaujímavostí, ktoré sa v učebniciach nespomínajú, prítomným poslucháčom priblížil predseda redakčnej rady Literárneho týždenníka Jaroslav Rezník. "Hoci Ľudovíta Štúra vnímame väčšinou vážne cez politické činy a dielo, bol to človek veselej mysle. Navyše, mal atraktívny vzhľad a postavu, ohúril by ňou dievčatá aj v súčasnosti. K trenčianskemu regiónu sa tiež viaže vzťah so šľachtičnou Adelou Ostrolúckou, ktorá podstatne zasiahla do Štúrovho života a milovala ho až za smrť. Traduje sa, že zomrela na týfus. Je to kamufláž. K lôžku chorého na týfus nepustia ani najbližších príbuzných. Toľko vedela aj vtedajšia medicína," poznamenal Rezník. Podľa uznávaného spisovateľa máme v Ľ. Štúrovi génia, ktorý sa v dejinách národa rodí raz za pol tisícročia.

Fotogaléria

14 fotografií