Michal Rešetka

 

Michal Rešetka 

Michal Rešetka

*2. 9. 1794 Bobot

+9. 5. 1854 Horná Súča

K významným bernolákovsky orientovaným zberateľom a vydavateľom slovenských kníh, kázní a literárnych rukopisov, v období slovenského národného obrodenia sa radí aj vynikajúci slovenský národovec, katolícky kňaz a vzdelanec Michal Rešetka.

Narodil sa 2. 9. 1794 v Bobote v roľníckej rodine. Po gymnaziálnych štúdiách v Bánovciach nad Bebravou a Trenčíne a skončení štúdia teológie v Nitre pôsobil ako kaplán v Rajci a Dubnici nad Váhom a od r. 1834 až do smrti ako farár v Hornej Súči, kde je aj pochovaný.

Bol neúnavným zberateľom slovenskej a cudzojazyčnej, rukopisnej i tlačenej literatúry a jej zhromažďovaniu venoval vyše tridsať rokov života. Slovenskú časť 1 000 zväzkovú časť knižnice tvorili vzácne rukopisy Petra Benického, M. Augustínyho, Hugolína Gavloviča a iných. Jeho knižnicu využívali odborní záujemcovia i čitatelia zo širšieho slovenského okolia. Zbierky z jeho knižnice sa stali podkladom pre vznik diel M. Chrásteka Dejiny reči a literatúry slovenskej a cenným literárnohistorickým materiálom pre prácu Jozefa Miloslava Hurbana Slovensko a jeho život literárny. Po založení Matice slovenskej sa vzácna Rešetkova knižnica stala jej majetkom.

Okrem zberateľskej činnosti sa Michal Rešetka sústavne venoval štúdiu slovenskej literatúry, zhromažďoval životopisné a literárne údaje o slovenských autoroch a dejateľoch, ktoré spracovával v prehľadných dejinách slovenskej reči a literatúry. V slovenských literárnych dejinách je známy aj ako editor rukopisných diel. Jeho zásluhou vyšlo jedno zo základných diel slovenskej starej spisby Gavlovičova Valaská škola mravov stodola, ako aj dvojzväzkové vydanie Kázni príhodních od rozličnich ňekdi kazatelov v jaziku slovenském povedaných a na svetlo vydaných v r. 1831 až 1834 nákladom J. Palkoviča. Tlačou vydal i niektoré vlastné kázne Duchowná reč ..., Dve Duchowné reči .., Obraz života čnostlivého ... a ďalšie.

Michal Rešetka bol aj horlivým osvetovým pracovníkom, podporovateľom slovenských národných podujatí, najmä škôl. Zaslúžil sa o vybudovanie školy v Hornej Súči, založil spolok miernosti a nedeľnú školu.

Rešetkovo nezastupiteľné miesto v dejinách slovenskej knižnej kultúry i v dejinách slovenskej literatúry inšpirovalo knižnicu v Trenčíne prevziať jeho meno do svojho názvu.