Poznáte tohto technika s dušou folkloristu?
V posledný októbrový utorok sme v rámci cyklu "Poznávame Trenčanov" predstavili Jozefa Lehockého (74). Muzikanta, tanečníka, choreografa, zberateľa ľudových piesní a editora v zaplnenej spoločenskej miestnosti knižnice vyobracal sváko Ďuráči. A niečo si nechal aj pre jeho manželku Oľgu.
Pokračovanie článku pod obrázkom
Podujatie približujúce život a dielo významnej osobnosti slovenského folklorizmu doplnilo vystúpenie DFS Kornička a audiovizuálna prezentácia fotografií a zvukových nahrávok z autorovej edície "Ľudové piesne, spevné a tanečné tradície trenčianskeho Považia".
Prvé výskumy v oblasti tradičných prejavov ľudovej kultúry J. Lehocký začal realizovať v Brezovej pod Bradlom. "V mestečku a okolitých kopaniciach som získal veľa materiálov, ktoré som potreboval pre tvorbu programu v súbore. Okrem rozhovorov s pamätníkmi som si občas zahral aj na zábavách s cimbalovou kapelou s vynikajúcim kopaničiarskym primášom Jánom Petruchom. Pri takej hudbe bývali ešte zábavy, ako voľakedy – chlapi si rozkazovali zahrať do tanca. Videl som tance a priebeh zábavy v autentických podobách. V neskorších rokoch som robil výskum v iných regiónoch západného Slovenska pre potreby práce v iných súboroch i pre publikovanie. Na Topoľčiansku som použil netradičnú metódu. V spolupráci s tamojším osvetovým strediskom som podnietil vznik niekoľkých dedinských folklórnych skupín. Získal som tak možnosť zatancovať si s dobrými tanečníkmi a potom tance aj podrobnejšie opísať, " vysvetlil protagonista množstva folklórnych festivalov, ktorý účinkoval vo viacerých slovenských umeleckých súboroch, vrátane Lúčnice.
Je zaujímavé, že po vyučení za strojného zámočníka Lehocký absolvoval priemyslovku v Dubnici nad Váhom a technickú vysokú školu v Bratislave. Ako však dodal, v technickom výskume i zberateľskej práci folkloristu a editovaní je dôležité mať systém, takže paralely medzi technikou a folklorizmom sú veľmi tesné.
